Haluzice ležia v bošáckej doline, ktorá je dlhá vyše 20 km s najväčšou šírkou 4 km. Dolinu
ohraničujú zo západu i z východu hory. Rozloha celej doliny je približne 7116 ha a sú v nej
obce Bošáca, Haluzice, Trenčianské Bohuslavice, Nová Bošáca a Zemianské Podhradie.
Haluzice ležia tak, že sa dá vidieť až Trenčín.
Prvý písomný záznam o Haluziciach pochádza z roku 1398 pod názvom Halusych. V ďalších záznamoch sa nachádza meno obce Halhozycz z roku 1477, Haluzicz z roku 1598 a Haluzicze z roku 1773. Maďarský názov počas trvania Rakúsko-Uhorskej monarchie bol Gállyas, teda Haluzic. História tohto územia je veľmi zaujímavá. Archeologické výskumy hovoria o nálezoch s pred 25 tisíc rokov a dokonca i starších. V ôsmich náleziskách bolo objavené veľké množstvo predmetov a nástrojov rôznych typov kultúr. Dávnu existenciu Haluzíc potvrdzujú aj nálezy sídliska a popolnicového pohrebiska z lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej. Už okolo roku 1240 bol v Haluziciach postavený Románsky kostol.
Neskôr bol upravený v gotickom a renesančnom slohu. Kostol je obohnaný obranným múrom s vežou. Od roku 1810 je opustený. Zachovala sa neskorogotická socha Madony z konca 15. storočia, ktorá je umiestnená od roku 1718 vo farskom kostole v Beckove. V čase, keď sa v Bošáci staval kostol, fara bola v Haluziciach. Aj vysvätením tohto nového kostola a odovzdaním do užívania sa nepresunulo úradné stredisko rím. katolíckej cirkvi do Bošáce. Fara zostávala podľa pôvodných písomných údajov z roku 1310, potvrdených v pápežských registroch z roku 1332 v Haluziciach. Až v roku 1775 súhlasil biskupský úrad s premiestnením fary. V roku 1778 faru úradne premiestnili do Bošáce. Podľa písomných prameňov je zrejmé, že popri fare bola v Haluziciach aj škola. Vidieť to z údajov Halubyho, ktoré sú určite presné. Dátum jej založenia nie je známy. V ďalšom písomnom prameni sa uvádza, že v rokoch 1540 - 1660 bol kostol s farou a školou v rukách protestantstva. Je celkom možné, že škola tam naozaj bola, veď Haluzice neboli vôbec bezvýznamnou obcou. Vidieť to aj z toho, že kostol ako pevnosť bol už od roku 1435 ako "predný voj" hradu Trenčín od jeho západu, odkiaľ bolo najväčšie nebezpečenstvo invázií, napr. v roku 1526 postup tureckých vojsk cisára Sulejmana po porážke uhorských vojsk pri Moháči. Haluzice boli dlho ako samostatná obec. Prvý krát sa pričlenili k Bošáci 1. júna 1962 v čase keď zanikol okres Nové Mesto nad Váhom a vznikol okres Trenčín. Znovu sa osamostatnili v roku 1990. V roku 1817 boli vinohrady takmer v celej bošáckej doline. O niečo neskôr zničila peronospóra vinohrady v Haluziciach i Bošáci. Potom už neboli obnovené. V Haluziciach bola tiež pálenica a práve z nej sa začala vyvážať slivovica a borovička do Budapešti, ale aj do USA. Dnes je pálenica v Bošáci dobre známa bošácka slivovica. Myslím, že toto všetko svedčí o tom, že bošácka dolina je naozaj veľmi zaujímavá a pekná časť Slovenska. Obec Haluzice leží na juhovýchodnej strane Bielych Karpát, severovýchodne od Nového Mesta nad Váhom. Nitriansky kanonik G. Grizel zistil na základe dokumentov, že v roku 1299 kráľovské vojsko zaujalo od Matúša Čáka haluzický kostol. Bolo to za panovania posledného uhorského kráľa z roku Arpádovcov Ondreja III., ktorý mal spor s Matúšom. Na konci 14. storočia je obec vo vlastníctve beckovského panstva. Kostol bol postavený v románskom slohu, čo je dôkazom toho, že obec vznikla v 13. storočí a kostol okolo polovice 13. storočia. V 16. storočí dochádza k prestavbe kostola jeho predĺžením na dvojnásobok. O oprave kostola v roku 1659 sú nepriame dôkazy v nápise "Stefan Sorei Anno 1659", vyrytom do omietky okna z juhu. V roku 1810 sa kostol pre zlý stav nesmel používať. V roku 1970 sa zrekonštruoval obvodný múr a zvonica. Areál pamiatok je verejnosti voľne prístupný. Vychádzajúc z poznatkov o našej obci vieme, že sme v minulosti patrili do beckovského panstva a prvá zmienka o Haluziciach sa datuje dozadu pred šesťsto rokmi koncom augusta a to v dôležitom dokumente, spísanom v Nitrianskej kapitule. Listina - zoznam obcí, ktorú v roku 1398 spísali v Nitre a na ktorej sa aj naša obec spomína, je uložená v Krajinskom archíve v Budapešti.
Zo severu vedľa románskeho kostola je Haluzická Prierva - Kaňon, 1 km dlhá, 200 m široká a 50 metrov hlboká roklina, ktorá vznikla eróziou haluzického potoka. Roklina sa stále zväčšuje. Dr. Ľ. Holuby spomína, že okolo roku 1780 boli postavené dva rady domov okolo potoka a ľudia ho prechádzali cez lávku. Severne od Trenčianských Bohuslavíc sa vypína kopec Hájnica (341 m), chránené nálezisko teplomilných vzácnych rastlín s výskytom hlaváčika jarného.
Prvý písomný záznam o Haluziciach pochádza z roku 1398 pod názvom Halusych. V ďalších záznamoch sa nachádza meno obce Halhozycz z roku 1477, Haluzicz z roku 1598 a Haluzicze z roku 1773. Maďarský názov počas trvania Rakúsko-Uhorskej monarchie bol Gállyas, teda Haluzic. História tohto územia je veľmi zaujímavá. Archeologické výskumy hovoria o nálezoch s pred 25 tisíc rokov a dokonca i starších. V ôsmich náleziskách bolo objavené veľké množstvo predmetov a nástrojov rôznych typov kultúr. Dávnu existenciu Haluzíc potvrdzujú aj nálezy sídliska a popolnicového pohrebiska z lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej. Už okolo roku 1240 bol v Haluziciach postavený Románsky kostol.
Neskôr bol upravený v gotickom a renesančnom slohu. Kostol je obohnaný obranným múrom s vežou. Od roku 1810 je opustený. Zachovala sa neskorogotická socha Madony z konca 15. storočia, ktorá je umiestnená od roku 1718 vo farskom kostole v Beckove. V čase, keď sa v Bošáci staval kostol, fara bola v Haluziciach. Aj vysvätením tohto nového kostola a odovzdaním do užívania sa nepresunulo úradné stredisko rím. katolíckej cirkvi do Bošáce. Fara zostávala podľa pôvodných písomných údajov z roku 1310, potvrdených v pápežských registroch z roku 1332 v Haluziciach. Až v roku 1775 súhlasil biskupský úrad s premiestnením fary. V roku 1778 faru úradne premiestnili do Bošáce. Podľa písomných prameňov je zrejmé, že popri fare bola v Haluziciach aj škola. Vidieť to z údajov Halubyho, ktoré sú určite presné. Dátum jej založenia nie je známy. V ďalšom písomnom prameni sa uvádza, že v rokoch 1540 - 1660 bol kostol s farou a školou v rukách protestantstva. Je celkom možné, že škola tam naozaj bola, veď Haluzice neboli vôbec bezvýznamnou obcou. Vidieť to aj z toho, že kostol ako pevnosť bol už od roku 1435 ako "predný voj" hradu Trenčín od jeho západu, odkiaľ bolo najväčšie nebezpečenstvo invázií, napr. v roku 1526 postup tureckých vojsk cisára Sulejmana po porážke uhorských vojsk pri Moháči. Haluzice boli dlho ako samostatná obec. Prvý krát sa pričlenili k Bošáci 1. júna 1962 v čase keď zanikol okres Nové Mesto nad Váhom a vznikol okres Trenčín. Znovu sa osamostatnili v roku 1990. V roku 1817 boli vinohrady takmer v celej bošáckej doline. O niečo neskôr zničila peronospóra vinohrady v Haluziciach i Bošáci. Potom už neboli obnovené. V Haluziciach bola tiež pálenica a práve z nej sa začala vyvážať slivovica a borovička do Budapešti, ale aj do USA. Dnes je pálenica v Bošáci dobre známa bošácka slivovica. Myslím, že toto všetko svedčí o tom, že bošácka dolina je naozaj veľmi zaujímavá a pekná časť Slovenska. Obec Haluzice leží na juhovýchodnej strane Bielych Karpát, severovýchodne od Nového Mesta nad Váhom. Nitriansky kanonik G. Grizel zistil na základe dokumentov, že v roku 1299 kráľovské vojsko zaujalo od Matúša Čáka haluzický kostol. Bolo to za panovania posledného uhorského kráľa z roku Arpádovcov Ondreja III., ktorý mal spor s Matúšom. Na konci 14. storočia je obec vo vlastníctve beckovského panstva. Kostol bol postavený v románskom slohu, čo je dôkazom toho, že obec vznikla v 13. storočí a kostol okolo polovice 13. storočia. V 16. storočí dochádza k prestavbe kostola jeho predĺžením na dvojnásobok. O oprave kostola v roku 1659 sú nepriame dôkazy v nápise "Stefan Sorei Anno 1659", vyrytom do omietky okna z juhu. V roku 1810 sa kostol pre zlý stav nesmel používať. V roku 1970 sa zrekonštruoval obvodný múr a zvonica. Areál pamiatok je verejnosti voľne prístupný. Vychádzajúc z poznatkov o našej obci vieme, že sme v minulosti patrili do beckovského panstva a prvá zmienka o Haluziciach sa datuje dozadu pred šesťsto rokmi koncom augusta a to v dôležitom dokumente, spísanom v Nitrianskej kapitule. Listina - zoznam obcí, ktorú v roku 1398 spísali v Nitre a na ktorej sa aj naša obec spomína, je uložená v Krajinskom archíve v Budapešti.
Zo severu vedľa románskeho kostola je Haluzická Prierva - Kaňon, 1 km dlhá, 200 m široká a 50 metrov hlboká roklina, ktorá vznikla eróziou haluzického potoka. Roklina sa stále zväčšuje. Dr. Ľ. Holuby spomína, že okolo roku 1780 boli postavené dva rady domov okolo potoka a ľudia ho prechádzali cez lávku. Severne od Trenčianských Bohuslavíc sa vypína kopec Hájnica (341 m), chránené nálezisko teplomilných vzácnych rastlín s výskytom hlaváčika jarného.